Prečo nikto nechce predať dom?

Minulý rok som po rokoch strávil pár mesiacov v Austrálii. Bolo to príjemné zase sa vrátiť po pár rokoch na známe miesta a stretávať starých známych. Ale okrem osobných spomienok mi Melbourne pripomenulo aj niečo iné. Už po pár týždňoch som mal celkom dobrý prehľad o trhu s realitami.
Ako je možné že relatívny laik, ktorý sa nezaoberá nehnuteľnosťami profesionálne získa taký prehľad bez toho aby investoval množstvo času a peňazí do výskumu trhu?

Celkom jednoducho Realitní agenti to spravia za vás. V Melbourne nie je možné prejsť po ulici viac ako kilometer bez toho aby človek neuvidel nejakú reklamu na nehnuteľnosť. "For Sale" je proste súčasťou ulíc, podobne ako výklady v obchodoch. Pred KAŽDÝM domom na predaj je aspoň malá ceduľka s popisom nehnuteľnosti, menom agenta a väčšinou aj predpokladanou cenou. 

Predpokladanou, pretože väčšina nehnuteľností sa predáva na aukcii. Nehnuteľnosti ktoré predávajú renomovaní makléri majú pred sebou bilboard veľkosti aspoň 1,5x2 metre s úžasnou fotkou interiéru, alebo záhrady s bazénom. Takže aj keď som ani teoreticky neuvažoval nad kúpou domu alebo bytu tak som proste pred tou záplavou informácií nemohol ujsť. Keď je pred domom, ktorý na prvý pohľad z ulice vyzerá úplne obyčajne, obrovská reklama s fotkou moderne zariadenej obývačky s výhľadom na krásnu zelenú záhradu a s cenovkou "od 500 000", tak sa nedá nezamyslieť sa nad tým. 250 metrový dom s bazénom a veľkou záhradou, päť minút od pláže a päťnásť minút od centra Melbourne a "len" pol milióna (približne 370 000 EUR)???
Výsledok je, že domáci sa vedia baviť o cenách nehnuteľností ako my o cenách benzínu. Skoro každý má približnú predstavu čo a za koľko sa dá kúpiť a kto je najlepší maklér. Tie reklamné banery, fotky nehnuteľností, približné ceny a logá realitných kancelárií máte vryté v pamäti dávno predtým ako začnete predávať alebo kupovať.
 A potom prišla sprcha pri návrate domov. Tu mám pocit že väčšina predávajúcich ani nechce svoj dom predať. Možno je to tým že človek sa najprv musí prehrýzť hromadou inzerátov na internete. Vytriediť falošné, vybrať si pár kde fotky vyzerajú ako tak a dúfať že sa mu podarí dohodnúť si prehliadku, aby nakoniec na mieste zistil že dom je rovno pod mostom alebo na hlavnej ulici. Niečo také ako ísť sa prejsť po štvrti, kde by som rád býval a nájsť dom hneď na mieste je u nás asi utópia.
Uź som hovoril o "Open House" prehliadkach? S výnimkou REMAXu v Rakúsku a pár developerských projektov som "Open House" v inzerátoch nevidel. Ak sa mýlim tak mi dajte prosím vedieť. Hrozne ma potešíte.
  Ja viem, že toto znie ako ďalší ufrflaný emigrant čo sa vrátil domov poučovať ako sa to má robiť. Ale nemôžem si pomôcť. Tu mám pocit, že o moje peniaze nikto nestojí a musím bojovať o to, aby som ich mohol (rozumne) minúť.  A to nie len pri nehnuteľnostiach. A na záver ešte link na blog zo života človeka, ktorý sa snaží kúpiť dom.